"Zákrok je pre pacienta menej invazívny, komfortnejší a rýchlejší, pacient nemá počas neho hlavu pevne fixovanú v ráme,"
uviedol prednosta neurochirurgickej kliniky nemocnice Vladimír Kaťuch.
Doterajšia metóda implantácie elektród a neurostimulátora trvala
približne šesť hodín, nový spôsob skrátil dĺžku operácie zhruba o
polovicu. Výkon prebehol podľa Kaťucha bez komplikácií a pacient sa má
dobre.
Ako ďalej informovala nemocnica, zavedenie elektród do mozgu predstavuje
jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Špecialistom v UNLP
pomáha najmodernejšie prístrojové vybavenie. Využívajú pritom navigačný
systém, ktorý im umožňuje presne lokalizovať anatomické štruktúry mozgu.
Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestézii a pacient je
tak po celú dobu pri vedomí pre priebežnú kontrolu jeho motorických a
kognitívnych schopností. "Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v
roku alebo hýbať rukou podľa pokynov. Po zavedení elektród nasleduje
implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v
celkovej anestézii," uviedol prednosta kliniky.
Na operácii sa zúčastnil aj neurochirurg David Krahulík z českej
Fakultnej nemocnice Olomouc. Práve tam začali využívať bezrámovú
implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie ako prví v Európe a
druhí na svete. Novú metódu odštartovali lekári v USA.
Metóda hĺbkovej stimulácie mozgu je určená pre pacientov, ktorým
nezaberá klasická medikamentózna liečba. Po jej spustení dochádza k
výraznému zlepšeniu kvality života pacientov.
"V praxi to vyzerá tak, že neurostimulátor zavedieme pod kľúčnu kosť,
odkiaľ je spojený s mozgom pacienta pomocou tenkých elektród.
Neurostimulátor následne sníma mozgové signály, na základe ktorých
terapiu nastavíme a vyhodnotíme jej účinnosť," priblížil Matej
Škorvánek z neurologickej kliniky. Terapia je plne hradená zdravotnými
poisťovňami. Okrem Parkinsonovej choroby je využiteľná aj na liečbu
dystónie, tremoru a epilepsie.
Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym
ochorením. Podľa odhadov ňou na Slovensku trpí približne 15.000 ľudí.
Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí
nad 50 rokov.